Prípadné objemové zmeny spojivového materiálu vedú k vzniku vnútorných pnutí v zatuhnutom cementovom kompozite. Vonkajším prejavom dlhodobého vnútorného pnutia je vznik, či už vo väčšej alebo menšej miere, trhlín. Následne môže dochádzať až k odlupovaniu častí betónu a tým k odhaľovaniu betonárskej výstuže. Odhalená výstuž následne stráca ochranu pred koróziou, nakoľko je priamo vystavená vonkajším poveternostným podmienkam. Negatívny proces korózie je umocnený ďalším negatívnym vplyvom na zatuhnutý cementový kompozit, tj. vznikom tzv. kryštalizačného tlaku. V konečnom dôsledku sa stráca nielen súdržnosť kompozitu, ale zákonite klesajú aj jeho pevnostné charakteristiky.
Pri posudzovaní cementových spojív sa vychádza z aktuálne platnej normy STN EN 196-3 Metódy skúšania cementu. Časť 3: Stanovenie času tuhnutia a objemovej stálosti. Stanovenie sa vykonáva s pomocou Le Chatelierovej objímky. Pre meranie sa použije cementová kaša normalizovanej hustoty, ktorá sa vpraví do objímky. Objímka sa počas prvých 24 h udržiava v klimatizačnej komore/miestnosti. Po uplynutí tohto času sa zmeria dĺžka medzi hrotmi objímky a vzorka s objímkou sa vložia do vhodnej nádoby s vodou, ktorá sa privedie k varu a stanovený čas sa vzorka udržiava pri teplote varu. Následne sa opäť zmeria dĺžka medzi hrotmi objímky. Po ochladnutí sa opäť zmeria dĺžka medzi hrotmi objímky. Následne sa normou vyžadovaným spôsobom určí či vzorka spojiva vyhovela na skúšku objemovej stálosti.
pre využitie v hĺbkových vrtoch