Jednou z najvýznamnejších inžinierskych vlastností anorganických spojivových materiálov je doba, dokedy je ešte možné spojivo zmiešané s vodou správne a vhodne spracovať. Najbežnejším príkladom je čas, do ktorého je nutné transportovať a vhodným spôsobom uložiť betónovú zmes na je trvalé miesto určenia. Iným príkladom je doba spracovateľnosti omietacej zmesi. Vo všeobecnosti, tento čas možno skrátiť, resp. predĺžiť použitím rôznych prídavných látok.
Pri posudzovaní cementových spojív sa vychádza z aktuálne platnej normy STN EN 196-3 Metódy skúšania cementu. Časť 3: Stanovenie času tuhnutia a objemovej stálosti. Stanovenie sa vykonáva s pomocou Vicatovho prístroja vybaveným rôznymi nadstavcami, ktorými sa skúša cementová kaša v kužeľovom prstenci. Najprv sa hustomerovým valčekom stanoví tzv. normalizovaná hustota, teda sa určí vhodný pomer spojivového materiálu a vody. Následne sa vymení valček za ihlu na stanovenie začiatku tuhnutia, ktorou sa v presne určených časových odstupoch skúša odpor jej prechodu cementovou kašou. V čase od zmiešania spojiva s vodou, keď ihla už samovoľne neprechádza cementovou kašou sa táto ihla vymení za ihlu s nadstavcom na stanovenie konca tuhnutia. Následne sa normou vyžadovaným spôsobom určí čas konca tuhnutia.
pre využitie v hĺbkových vrtoch